zhodnotenie diskusie

Po tom, ako diskusia prebehla a obe strany sporu predostreli svoje stanoviská, je potrebné kriticky zhodnotiť výsledky a úroveň diskusie. V rámci akademickej diskusie sú tými, čo hodnotia závery a celkový priebeh diskusie a rozhodujú o tom, ktorá strana si viedla lepšie, väčšinou vyučujúci, je však možné, že posudzovateľmi sú odborníci z externého prostredia alebo študenti vo vyššom stupni štúdia. Tí sú okrem roly vyučujúceho aj v úlohe rozhodcu a kritika. Ponúkame otvorený zoznam kritérií (upravené podľa Freely a Steinberg, 2009, s. 320), ktoré by mali byť ľahko prispôsobiteľné pre špecifickejšie potreby jednotlivých odborov alebo predmetov:

1. Analýzy a definície. Už sme podrobnejšie rozobrali (v časti Argumentácie v písaní / Ako objasniť kľúčové pojmy) postupy na objasnenie kľúčových pojmov, ktorými sú analýza, definícia a rozlíšenie. Všetky kľúčové pojmy by mali byť jednoznačne identifikovateľné. Mali by byť jasné alebo jasne definované a jednoznačne používané počas celého priebehu diskusie. Obe strany by mali poskytnúť všetky nevyhnutné analýzy vyplývajúce zo spornej tézy a problému, ktorého sa diskusia týka. Stanovisko oboch strán by malo byť jasne predstavené.

2. Práca s dôkazmi a dátami. Diskutujúci sú povinní poznať diskutovanú tému do hĺbky a vo svojej argumentácii vhodne a primerane využívať citácie relevantnej literatúry a dáta z relevantných vedeckých výskumov na podporu svojho stanoviska a tvrdení.

3. Odmietnutie/vyvrátenie. Všetky argumenty jednej strany by mali byť druhou stranou vyvrátené alebo spochybnené. Ide o schopnosť oboch strán reagovať na námietky a argumenty proti ich stanovisku adekvátnymi protiargumentmi alebo identifikáciou argumentačných chýb v postupe protistrany. Táto schopnosť si okrem perfektnej prípravy vyžaduje aj tvorivosť a pohotovosť v meniacich sa podmienkach diskusie.

4. Krížový prieskum protistrany. Kvalitu diskusie do veľkej miery charakterizuje schopnosť objaviť slabé miesta v stratégii a argumentoch protistrany. Tým sa obe strany navzájom motivujú k lepším výkonom, čo v konečnom dôsledku (spolu s kvalitou napĺňania predchádzajúceho kritéria) vedie k hlbšiemu pochopeniu témy a novému poznaniu na oboch stranách.

5. Organizácia a kompozícia. Toto kritérium sa týka kvality argumentačnej stratégie. Zahŕňa aj schopnosť predvídať budúce námietky protistrany a poctivú prípravu viacerých možných scenárov budúcej diskusie. Je potrebné zhodnotiť komplexnosť a štruktúru argumentov, ako aj organizáciu ostatných súčastí diskusie (predstavenie stanoviska, vysvetlenia, definície) vo vzťahu k celému vystúpeniu. Zahŕňa aj zhodnotenie práce s príkladmi, prípadne práce s názornými ukážkami, prácu s časom a pod.

6. Jazyk, štýl a funkčné využitie rétoriky. Využité jazykové prostriedky (týka sa aj neverbálnych prejavov a gest) by mali byť vhodné a udržiavať vecný tón celej diskusie. Použitý slovník nesmie urážať alebo nejakým spôsobom protistranu znevažovať. Ku kladom patria stručnosť, jasnosť a jednoduchá štruktúra. Všetky aspekty štýlu a rétoriky by mali byť využité k zvýšeniu presvedčivosti našich argumentov. Rozhodne by nemali byť zneužívané na vzbudzovanie emócií, odvádzanie pozornosti či zahmlievanie podstaty sporu.

Tieto kritériá by mali okrem posudzovateľov poznať aj diskutujúci v akademickej diskusii, aby v prípade, že posudzovateľ vynáša verdikt (ten však môže byť vystriedaný hlasovaním publika), rozumeli, prečo v tejto diskusii obstáli lepšie alebo horšie ako protistrana. Posudzovateľ by mal svoj verdikt vždy jasne vysvetliť s tým, že okrem kritických pripomienok uvedie aj kladné stránky celého vystúpenia v oboch prípadoch aj s odkazmi na konkrétne pasáže.