prezentácia - štylistika

Okrem vytvorenia presvedčivej argumentačnej stratégie, ktorú je možné prispôsobiť neočakávaným okolnostiam, je pre efektívnu prezentáciu v diskusii potrebné pripraviť sa a myslieť aj na ďalšie okolnosti a súčasti verbálneho prejavu v rámci diskusie. Poznanie budúceho publika je cennou informáciou, ktorá ovplyvňuje výber argumentačnej stratégie a prípravy diskusie. Ak máme dostatok informácií, tak môžeme predvídať, aký asi postoj bude publikum mať voči nám ako osobe, nášmu stanovisku a hlavnej téze, ktorú obhajujeme (prípadne antitéze). Štylistické faktory sú dôležitou súčasťou prezentácie v rámci diskusie, ale je potrebné mať na pamäti ciele, s ktorými do diskusie vstupujeme, a ktorými sú hľadanie riešenia, ktoré je najlepšie zdôvodnené argumentmi alebo vyjasnenie možných stanovísk na danú tému a zváženie sily, správnosti a presvedčivosti argumentov, ktoré tieto stanoviská podporujú alebo odmietajú. Aby štýl s akým prezentujeme našu argumentáciu nebránil našim cieľom, mali by sme pamätať na nasledovné faktory:

Stručnosť. Odborníci vo svojom prejave často skĺznu ku košatým súvetiam a zložitým technickým vyjadreniam plným odborných termínov. Je potrebné pamätať na to, že pokým v písomnom prejave to môže byť v poriadku, verbálna diskusia si vyžaduje stručné a čo najjednoduchšie vety, aby publikum, oponent, prípadne moderátor boli schopní sledovať štruktúru a logiku, odlíšiť jednotlivé časti prejavu a identifikovať stanovisko, hlavné argumenty a závery. Ak máme diskusný príspevok, nemal by jeho celkový čas presiahnuť 30 minút, čo je čas, v ktorom sme schopní sa plne koncentrovať, aby sme poslucháčov „nestratili“. To, čo máme pod kontrolou už pred diskusiou, si musíme preto pripraviť s maximálnou pozornosťou a čo najstručnejšie. V tých pasážach, kde sa očakáva improvizácia a reakcia na oponenta, by sme mali vopred predvídať možné protiargumenty a pripraviť sa tak, aby aj naše reakcie v týchto častiach diskusie neboli rozvláčne a nejasné.

Jasnosť potrebujeme, aby nám druhí porozumeli. Je opakom vágnosti a viacznačnosti – črtami, ktoré sa síce v našom verbálnom prejave často vyskytujú, no v dobrej diskusii nemajú miesto. Ideálny prípad nastáva, keď sa nám podarí primäť publikum k porozumeniu vzťahom medzi argumentmi, dôkazmi a informáciami tak, že uvidia celý problém z nášho stanoviska a porozumejú našej argumentácii. Len vtedy sa môžeme nazdávať, že publiku bude umožnené porovnať a posúdiť našu argumentáciu s argumentáciou a stanoviskom oponenta. Ak to obrátime: „[A]k nejasnosť umožní nepochopenie vašich argumentov, môžete si byť istí, že oponenti nepochopia vaše argumenty. A môžu presvedčiť ostatných, aby tiež neporozumeli“ (Freely – Steinberg, 2009, s. 288).

Slovník. Výber slov musí zodpovedať publiku, pred ktorým stojíte. Slovník, ktorý zvolíte na detskej univerzite, nebude slovníkom, ktorý môžete použiť pred špecialistami na daný problém, rovnako ako slovník vhodný pre študentov prvého stupňa vysokej školy nebude vhodný pre doktorandov. V prípade, že vieme, kto bude naším publikom, je vhodné slovnú zásobu prispôsobiť publiku a situácii, v ktorej sa diskutuje. Ak už musíme použiť pre publikum neznámy termín, mali by sme ho definovať, aby mu publikum rozumelo.

Jednoduchá štruktúra. Štruktúra vašej argumentácie a ďalších častí, v ktorých prispievate do diskusie, by mala byť čo najjednoduchšia a jej logika by mala zrkadliť logiku daného problému. Jednoduchá a funkčná štruktúra častí prejavu a jednotlivých viet prispieva k jasnosti a umožňuje stručnosť. Dobrými pomôckami sú číslovanie, označovanie písmenami a používanie jednoduchých a zapamätateľných nadpisov pre jednotlivé časti.

Konkrétnosť a názornosť. Na posilnenie a podporu našich argumentov je dobré použiť konkrétne údaje (napr. štatistiky, porovnania, výsledky dotazníkov), ktoré zvýšia záujem a preukážu, ilustrujú, podporia... argumentáciu a tvrdenia. Ak sú nejaké relevantné vedecké dáta k dispozícii, mali by sme ich využiť a interpretovať v kontexte nastoleného sporu. K väčšej názornosti, ktorá je dôležitá pre porozumenie nášmu stanovisku, určite prispeje, ak svoju argumentáciu vhodne doplníme vizualizáciami a obrazmi. Dáta a korelácie medzi nimi možno okrem čísel prezentovať aj vizuálne – za pomoci grafov a diagramov. Rovnako možno graficky znázorniť aj vzťahy medzi argumentmi, prípadne použiť vizuálnu metaforu. Je však potrebné mať na pamäti, že obrazy by nikdy nemali byť v diskusii samoúčelné alebo zavádzajúce. Nie je žiaduce, aby sme emocionálne ladenými obrazmi odvádzali pozornosť, prípadne si nakláňali publikum na svoju stranu. To by mohlo vzbudiť práve opačný dojem, že nedostatok presvedčivých argumentov nahrádzame „podpásovými“ útokmi na emócie.

 

viac pozri v: Freeley, A. J. – Steinberg, D. L. (2009): Argumentation and debate: critical thinking for reasoned decision making. Wadsworth: Cengage Learning.