prezentácia - rétorika

Medzi rétorické faktory podľa Freelyho a Steinberga (2009) radíme koherenciu, jednotu, dôraz a etické a inkluzívne použitie jazyka.

Koherencia. Rovnaké argumenty a dáta môžu byť usporiadané a prepojené rôznym spôsobom. Naším cieľom je vhodne usporiadať jednotlivé časti nášho prejavu a spojiť ich tak, aby tvorili jednotný celok. Dôležité je, aby jednotlivé časti na seba navzájom logicky nadväzovali, odzneli v správnom poradí a boli zmysluplne plynulo prepojené. Čo v tomto kontexte znamená „správne“? Správne poradie častí spočíva vo vzťahu k riešenému problému z nášho stanoviska (či už sme v pozícii zástancu hlavnej tézy, alebo jej oponenta) a v súlade s hierarchiou cieľov diskusie (riešenie, najlepšie zdôvodnené argumentmi, vyjasnenie stanovísk, zváženie správnosti, presvedčivosti a sily argumentov). Správne usporiadanie vychádza zo zvolenej argumentačnej stratégie a rešpektuje logiku daného problému. Sú, samozrejme, možné aj iné usporiadania, napríklad primárne zohľadňujúce psychologickú silu a presvedčivosť. Tu však podľa nás opäť platí, že nadužívanie rétoriky sa môže pre publikum javiť skôr podozrivo a dáva dôraz viac na presviedčanie ako na riešenie problémov a hľadanie pravdy a najlepšie zdôvodnených riešení. Cit pre mieru je v tomto prípade znakom kultúry diskutujúceho. Okrem usporiadania netreba zabúdať na prepojenie usporiadaných častí, aby prechody medzi nimi boli plynulé a umožnili publiku sledovať našu stratégiu a uvažovanie.

Jednota. Faktor jednoty hovorí o tom, že naše vystúpenie (príspevok, prejav) by malo mať jeden jasný a špecifický cieľ. Napríklad predstaviť nami navrhované riešenie sporu alebo spochybniť správnosť argumentácie zástancov tézy. Aby sme tento účinok dosiahli, je potrebné všetko, čo neprispieva k danému cieľu, z prejavu alebo vystúpenia nekompromisne odstrániť. K dojmu jednoty neprispieva, keď prejav zahlcujeme zaujímavými, ale nepodstatnými detailmi, ktoré síce s témou súvisia, ale nie sú nevyhnutne potrebné pre argumentáciu a navrhované riešenie. Rovnako rušivo pôsobia nevhodne zvolené príklady alebo humorné či ironické vsuvky na miestach, kde funkčne neprispievajú k priebehu našej argumentácie.

Dôraz. Naším cieľom v diskusii je, aby bol náš vstup do diskusie jednotný, jasný, koherentný a s dôrazom na podstatné časti, ktoré by mali utkvieť v pamäti publika. Správny dôraz dosahujeme v prvom rade tým, kam v našom prejave umiestnime hlavnú myšlienku. Niekedy je dobré nechať si ju na záver, niekedy je lepšie ňou začať. Opakovanie je kľúčové a hlavná myšlienka, ktorá sa počas prejavu zopakuje viackrát, by mala byť jednoduchá, vyjadrovať naše stanovisko v spore a podporovať argumentačnú stratégiu. S časom je potrebné narábať úsporne a pamätať na to, že väčšina času má byť venovaná kľúčovým argumentom.

Jazyk, ktorý používame, by mal byť slušný a nemal by nikoho urážať. Rovnako nie je vhodné, aby naše používanie jazyka niekoho vylučovalo na základe odlišnosti, rodu, etnicity a pod. Nemalo by dochádzať k tomu, aby sme rozdeľovali ľudí na ja (my) a oni. Tým by sme len znehodnotili prácu, ktorú sme venovali príprave našej argumentácie, pretože publikum by sa namiesto sústredenia na obsah sporu a argumentáciu zaoberalo negatívnymi emóciami, ktoré sme vyvolali.

 

 Freeley, A. J. – Steinberg, D. L. (2009): Argumentation and debate: critical thinking for reasoned decision making. Wadsworth: Cengage Learning.