princípy kritickej diskusie

Dialóg alebo diskusia je typom cielenej konverzácie, v ktorej sa na ťahu striedajú dve strany. „V každom ťahu jedna strana odpovedá na predchádzajúci ťah druhej strany. A tak je každý dialóg spojenou sekvenciou ťahov (rečových aktov), ktorá má svoje smerovanie“ (Walton, 2006, s. 2, kurzíva autori).

Ak má byť diskusia efektívna, tak je podľa Damera (2009, kap. 1) potrebné dodržiavať ešte ďalšie tri základné princípy:


Princíp omylnosti. Každý účastník so skutočným záujmom na participácii v diskusii musí byť ochotný pripustiť, že sa môže mýliť. Vstupovať do diskusie bez vzájomnej akceptácie princípu omylnosti nemá žiadny zmysel, pretože to znamená, že vopred odmietame pripustiť, že zmeníme názor a uznáme správnosť iného riešenia v prípade, ak bude podporené lepšími argumentmi. „[...] pripustením vlastnej omylnosti dávame jasne najavo, že sme vedome pripravení počúvať argumenty ostatných“ (Damer, 2009, s. 9, kurzíva autori).


Princíp hľadania pravdy. Obe strany sú ochotné pripustiť, že pravdu (najlepšie riešenie) vopred nevlastnia a uvedomujeme si, že takisto ako si my môžeme myslieť, že máme pravdu a nič nás nepresvedčí, takisto si to môže myslieť protistrana a diskusia by bola zbytočná. „Pravé víťazstvo je nachádzaním pozície, ktorá vyplynie z hry, pri dodržiavaní pravidiel.Vyhlásiť sa za víťaza pred začiatkom hry alebo odmietnutie hrať podľa pravidiel neprispeje k hľadaniu pravdy a v konečnom dôsledku je porážkou seba samého“ (Damer, 2009, s. 11).


Princíp jasnosti. Aj keď my sami často máme pocit, že sme svoje stanovisko vyjadrili úplne jasne, nemusí to automaticky znamenať, že nám protistrana rozumie. Nesmieme totiž zabúdať, že to isté vyjadrenie môže nadobúdať v kontexte rôznych pozícií (a teórií za nimi stojacich) odlišné významy. Takže jasnosť je dosiahnutá až vtedy, keď je hlavná téza zrozumiteľná všetkým diskutujúcim stranám, stanoviská protistrán sú sformulované tak, že je možné ich vzájomne odlíšiť (a je zrejmý ich vzťah k hlavnej téze) a súčasne argumentácia neobsahuje falošné argumenty.

Aby diskusia mohla prebehnúť obe strany si musia vzájomne rozumieť a súhlasiť s tým, že existuje problém, o ktorom sa sporia. Navyše bez skutočného rozdielu v názoroch a stanoviskách (spor) nemá zmysel viesť diskusiu.

 

Damer, T. E. (2009): Attacking Faulty Reasoning. A Practical Guide to Fallacy-Free Arguments. Wadsworth: Cengage Learning, 6th Edition.

Walton, D. (2006): Fundamentals of Critical Argumentation. Cambridge: Cambridge University Press.