Uviesť protipríklad k téze znamená vyvrátiť tézu, čiže ukázať, že téza je nepravdivá. Pod protipríkladom treba teda rozumieť príklad, ktorý je v rozpore s určitou tézou, čiže príklad, ktorý ide, takpovediac, proti téze.

Ak má kritizovaná téza podobu všeobecného výroku, tak o jej vyvrátení sa dá hovoriť len vtedy, keď je prezentovaný konkrétny protipríklad. Napríklad téza „Všetky smaragdy sú zelené.“ je vyvrátená prezentovaním smaragdu, ktorý nie je zelený, pretože z výroku „Toto je smaragd, ktorý nie je zelený.“ vyplýva výrok „Niektoré smaragdy nie sú zelené.“, ktorý téze protirečí. Samozrejme, kritizovaná téza nemusí byť všeobecným výrokom, ale môže mať inú podobu. Vždy však platí, že téza je vyvrátená len vtedy, keď je výskyt protipríkladu opísaný výrokom, ktorý téze logicky protirečí. Ak by sme mali napríklad tézu „Niektorí politici nie sú úplatní.“, darmo by sme sa ju pokúšali vyvrátiť prezentovaním príkladu politika, ktorý vzal úplatok, pretože výrok „Tento politik je skorumpovaný.“ jej neprotirečí.

Pri uvádzaní protipríkladov k tézam je teda rozhodujúce to, či je uvádzaný protipríklad naozaj protipríkladom, čiže, či je s kritizovanou tézou nezlučiteľný. Ak áno, tak je autor, ktorý protipríklad vo svojom texte prezentuje, na najlepšej ceste ukázať čitateľovi nepravdivosť kritizovanej tézy. Niekedy je však na to, aby autor svoj zámer úspešne dokončil, potrebný z jeho strany komentár k obsahu uvádzaného protipríkladu. To platí najmä vtedy, keď je protipríklad obsahovo kontroverzný. Napríklad v prípade výroku „Toto je smaragd, ktorý nie je zelený.“, ktorý je protipríkladom k téze „Všetky smaragdy sú zelené.“, by čitateľ chcel od autora dozaista počuť, ako je možné, že daný smaragd nie je zelený.

Pokiaľ však uvádzaný protipríklad k téze nie je obsahovo kontroverzný, autor danú tézu úspešne vyvráti už v okamihu, keď protipríklad vo svojom texte prezentuje. Dôležitú úlohu pritom často hrá autorova predstavivosť, pretože schopnosť „uvidieť protipríklad“ nemá charakter mechanického vnímania nedostatkov kritizovanej tézy. V niektorých prípadoch môže byť dokonca protipríklad k téze doslova vymyslený a nepravdivý. Pekný príklad nájdeme v knihe Alica v krajine zázrakov, keď sa Alica pýta, či azda hovoriť to, čo si myslíme, nie je to isté, ako myslieť si to, čo hovoríme. Prítomný Klobučník na to odpovedá: „,Vôbec nie... Tak by si mohla povedať, že ‚Vidím, čo jem.‘ je to isté ako ‚Jem, čo vidím!‘“ – a Sedmospáč dodáva ďalší protipríklad: „,A takisto by si mohla povedať... že ‚Dýcham, keď spím.‘ je to isté ako ‚Spím, keď dýcham!‘“ (Carroll, 1981, s. 56). Hoci sú obidva protipríklady nepravdivé („Vidím, čo jem.“ nie je to isté ako „Jem, čo vidím.“ a „Dýcham, keď spím.“ nie je to isté ako „Spím, keď dýcham.“), oba sú vyvrátením pôvodnej Alicinej tézy. (V podstate tu ide o dovedenie tézy do absurdnosti.)

 

Carroll, L. (1981): Alica v krajine zázrakov. Bratislava: Mladé letá. Preklad: Juraj Vojtek a Viera Vojtková.