Ako definovať kľúčové termíny

To, ktorý termín je kľúčový pre pointu odborného textu, by mal vedieť najmä autor textu. V každom prípade by mal definovať aspoň a) technické termíny, ktoré majú svoj špecifický význam, a b) bežné termíny, ktoré autor používa vo svojom texte v inom ako ich štandardnom význame (Martinich, 2005, s. 91 - 92). Ako sa to dá urobiť? Existuje viacero typov definícií. Všetky však majú spoločné to, že vyjasňujú význam termínov (slov). Autor môže vyjasniť význam kľúčových termínov napríklad tak, že opíše spôsob, akým termín používa vo svojom texte. Tento postup sa nazýva definícia deskripciou. Autor môže ale aj spresniť význam, v akom termín vo svojom texte používa (definícia spresnením), alebo zaviesť nový termín, prípadne dať starému termínu nový význam (definícia ustanovením) (Martinich, 2005, s. 93). Typov definícií je, samozrejme, viac, no my sa v krátkosti pozrieme iba na tieto tri práve uvedené typy.

Ak by autor vo svojom texte uviedol vetu „V tomto texte budem pod spravodlivosťou chápať to, že spravodlivý človek neporušuje uzavreté dohody.“, môžeme hovoriť o definícii deskripciou, pretože autor opisuje spôsob, akým používa termín spravodlivosť vo svojom texte. V tomto príklade nie je chybou, že sa termín spravodlivý nachádza aj na pravej strane autorovej vety. (Pre chyby vyjasňovania významu termínov pozri časť Ako analyzovať dôležité pojmy.) Autor totiž vzápätí vysvetľuje, čo pod termínom spravodlivý človek rozumie, pričom jeho vysvetlenie už neobsahuje termín spravodlivý. Podľa autora je spravodlivým človekom jednoducho ten, kto neporušuje uzavreté dohody.

Definícia spresnením je často zjavná už vďaka svojej jazykovej forme, pretože obsahuje výrazy vyjadrujúce odporovací vzťah. Majme napríklad vetu „Poznatky nebudem chápať ako pravdivé presvedčenia, ale ako presvedčenia zdôvodnené spôsobom, vďaka ktorému o nich vieme, že sú pravdivé.“. Spojkou „ale“ je vyjadrený odporovací vzťah medzi druhou časťou vety (ktorá nasleduje po spojke „ale“) a prvou časťou vety (ktorá predchádza spojke „ale“). Z vety je jasné aj to, v čom spočíva autorovo spresnenie významu termínu poznatok. Keď sme o niečom pravdivo presvedčení, nestačí to podľa autora na to, aby sme mali poznanie, pretože nemusíme vedieť, že naše presvedčenie je pravdivé.

Definícia ustanovením je obzvlášť vhodným typom definície, pokiaľ chce dať autor už existujúcemu termínu nový význam, resp. význam odlišný od bežného významu. Táto stratégia je často používaná vtedy, keď chce autor v záujme argumentácie vo svojom texte predostrieť určitý predpoklad, ktorý neskôr odmietne. Autor môže napríklad človeka definovať ako rozumného živočícha len preto, aby sa vzápätí pýtal, či bytosti, ktoré trpia závažnými poruchami mozgu, v dôsledku ktorých nie sú schopné samostatného myslenia a konania, nie sú ľuďmi. Definícia ustanovením je však ideálna aj na zavedenie úplne nových termínov, ktorým sa pridelí špecifický význam. Príkladom môže byť slovo „selfie“, ktoré v 20. storočí neexistovalo, no dnes sa pod ním bežne rozumie fotografia, ktorá vznikne odfotením samého seba zväčša pomocou mobilného telefónu, ktorý autor drží oproti sebe. Zavádzanie nových termínov pomocou definície ustanovením je hojnou praxou aj v špecializovaných vedných disciplínach, či už prírodných, spoločenských, alebo humanitných.

 

Martinich, A. P. (2005): Philosophical Writing: An Introduction. Oxford: Blackwell Publishing, 3rd Edition.