Nastolenie problému, ktorému je venovaný odborný text, je rutinnou súčasťou úvodov textov, len málo z nich však predostrie problém takým spôsobom, aby sa čitateľ nevedel dočkať jeho riešenia. Argumentačná stratégia dilemy je ideálna na napísanie pútavého úvodu odborného textu. Je to stratégia, ktorá zviditeľňuje protirečivé aspekty široko prijímaných presvedčení, vďaka čomu sa vynára konkrétny problém. Popritom pomocou stratégie dilemy môže autor textu vyjadriť nielen nezlučiteľnosť rôznych názorov, t. j. rôznych riešení problému, ale aj to, prečo ani jedno z navrhovaných riešení nie je vítané. Vďaka dileme si tak čitateľ uvedomí urgentnú potrebu vyriešiť neželanú situáciu a autor získava cenný záujem čitateľa o jadro svojho textu. V jadre svojho textu by sa, prirodzene, mal autor pokúsiť dilemu nejakým spôsobom vyriešiť.

Výborný príklad dilemy uvádza Martinich (2005, s. 106). Pod termínom determinizmus, ktorý sa v dileme objavuje, treba chápať tézu, že každá udalosť má svoju príčinu a len udalosti môžu byť príčinami. Indeterminizmom sa má na mysli negácia determinizmu.

        (A1) 1. Ak je pravdivý determinizmus, tak ľudia nie sú zodpovední za svoje činy;

                        a ak je pravdivý indeterminizmus, tak ľudia nezapríčiňujú svoje vlastné činy.

                2. Buď je pravdivý determinizmus alebo indeterminizmus.

                       Preto:

                3. Buď ľudia nie sú zodpovední za svoje činy, alebo svoje činy nezapríčiňujú.

Ani jedna z alternatív vyjadrených v závere dilemy nie je vítaná. Zdravému rozumu sa prieči tvrdenie, že ľudia nie sú zodpovední za svoje činy (prečo by potom niektorí z nich boli za svoje činy trestnoprávne stíhaní?), ako aj tvrdenie, že ľudia svoje činy nezapríčiňujú (azda to nie je naša vlastná slobodná vôľa, ktorá rozhoduje o tom, či si po obede dáme kávu?).

Problém spočíva v tom, že v (A1) bol záver 3 odvodený z premís 1 a 2 platným spôsobom, čo znamená, že za predpokladu pravdivosti premís 1 a 2 musí byť pravdivý aj záver 3. Dilema ako celok má teda podobu deduktívne platného argumentu. Preto jediný spôsob, akým sa dá dilema rozriešiť, je ukázať, že niektorá z premís argumentu (A1) je nepravdivá. A keďže (A1) pozostáva z konjunktívnej premisy 1 a disjunktívnej premisy 2, rozriešiť dilemu znamená ukázať nepravdivosť aspoň jednej z týchto premís. Ako sa to dá urobiť je podrobnejšie ukázané v podkapitole 4.4. elektronickej verzie učebnice "Ako správne argumentovať, písať a diskutovať".

 

Martinich, A. P. (2005): Philosophical Writing: An Introduction. Oxford: Blackwell Publishing, 3^rd Edition.