Cieľom logiky je určiť, ktoré formy argumentov sú platné, pričom sa zameriava na postupy, ako platné formy argumentov odlíšiť od neplatných.

 

Príklad:

(A1)     1. Ak prší, ulice sú mokré.

            2. Teraz prší.

            Preto:

            3. Ulice sú teraz mokré.

 

Majme iný argument, ktorý však obsahovo s (A1) súvisí:

(A2)    1. Prší a ulice sú mokré.

            Preto:

            2. Ulice sú mokré.

 

Oba argumenty hovoria o daždi a uliciach a oba sú aj logicky platné. Ich platnosť však nie je založená na jednej a tej istej forme, keďže štruktúry argumentov (A1) a (A2) nie sú totožné. v prípade (A1) sme získali záver odstránením spojky „ak_tak“ v prvej premise, v druhom prípade tiež odstránením spojky v prvej premise, ktorou je však v prípade (A2) spojka „a“. Je v súlade s princípmi zdravého rozumu, že ak predpokladáme pravdivosť priraďovacieho súvetia, ktoré vzniklo spojením dvoch jednoduchých viet pomocou spojky „a“, potom sú nevyhnutne pravdivé aj obe jednoduché vety, a teda aj záver (A2). Z tohto dôvodu je tento argument deduktívne platný. (A1) má však odlišnú formu. Jedna z jeho premís má podobu podmienkovej vety, s ktorou už nedokážeme to, čo sme urobili s prvou premisou v (A2). Z pravdivosti výroku „Ak prší, ulice sú mokré.“ už nevyplýva, že prší alebo že sú ulice mokré. Na to potrebujeme pravdivosť ešte jedného výroku (výroku v druhej premise (A1).

 

Viac informácií o úlohe logiky v argumentoch a argumentácii nájdete v druhej kapitole učebnice "Ako správne argumentovať, písať a diskutovať".