Princíp štruktúry          Tento princíp sa týka vzájomných vzťahov tvrdení, ktoré sa v argumente nachádzajú, či už v úlohe premís, alebo záveru. Argument zlyhá, ak je rozdiel medzi záverom a aspoň jednou z premís len verbálny. Nikoho nepresvedčíme napr. o nemorálnosti trestu smrti (záver argumentu) na základe toho, že je v rozpore s princípmi etiky (premisa). V tomto prípade hovorí premisa to isté čo záver, len inými slovami, a preto nie je skutočným odôvodnením. Rovnako však platí, že argumentačne relevantný argument nemôže byť protirečivý. To nastane vtedy, ak je v ňom minimálne jedna dvojica výrokov (v premisách alebo v závere), ktoré si navzájom odporujú, resp. ak ich zlúčením získame kontradikciu, ktorá odporuje jednému zo základných logických princípov – princípu vylúčenia sporu. Napr. ak by sme v závere argumentu konštatovali, že trest smrti je nemorálny, no v jednej z jeho premís by sa vyjadril súlad trestu smrti s princípmi etiky.

Princíp relevantnosti     Premisy správneho a presvedčivého argumentu musia byť relevantné vo vzťahu k záveru.

Princíp prijateľnosti       Odvolávanie sa na pravdivosť môže byť v mnohých kontextoch problematické, v niektorých nemožné, a preto je vhodné nahradiť pravdivosť prijateľnosťou (Damer, 2009, s. 33 – 36). Ak by sme totiž uvažovali výlučne o nespochybniteľnej a absolútnej pravdivosti, argumentáciu by sme prakticky zablokovali. O mnohých skutočnostiach sme presvedčení len na základe čiastkových informácií, v mnohých prípadoch sme ovplyvnení našim sociálnym prostredím, tradíciami, našou vlastnou skúsenosťou alebo povahou. Nejde o nič výnimočné, veď ani na základe tých najlepších vedeckých teórií a hypotéz nemôžeme mať istotu, že sme absolútnu pravdu dosiahli. Prijateľnosť je miernejšia, pracuje s inými kritériami. Prijateľné tvrdenia sú predovšetkým v súlade so všeobecným poznaním, ich zdrojom je často autorita (napr. vedecká alebo spoločenská) a pritom sa zhodujú s našim pozorovaním a skúsenosťou.  Ak je to možné, tvrdeniam, ktoré nie sú všeobecne akceptované, sa v argumentácii vyhnite, inak riskujete, že argument bude nepresvedčivý.

Princíp dostatočnosti       Premisy argumentu musia poskytovať relevantné a prijateľné dôvody, ktoré ako celok postačujú na odôvodnenie záveru (Damer, 2009, s. 36). Sotva by sa nám však podarilo sformulovať nespochybniteľné kritérium, kedy premisy navzájom poskytujú dostatočný dôvod na akceptáciu záveru. Situáciu si zjednodušíme a kritérium dostatočnosti definujeme v intenciách správnosti, deduktívnej platnosti a induktívnej sily. Cieľom tohto kritéria je totiž z argumentácie vylúčiť v prvom rade také argumenty, ktoré nie sú platné, no zároveň je ich induktívna sila nedostatočná. V oboch prípadoch platí, že premisy neposkytujú dostatočný dôvod na akceptáciu záveru: záver nevyplýva z premís s logickou nevyhnutnosťou (je neplatný) a rovnako na odôvodnenie nepostačuje ani induktívna sila premís. Deduktívna platnosť a dostatočná induktívna sila však princíp dostatočnosti rovnako nenapĺňajú, keďže aj po ich splnení nemusí byť záver argumentu pravdivý, resp. pravdivý s veľkou mierou pravdepodobnosti. K tomu je ešte potrebné dodať, že premisy musia byť aj pravdivé. Kritérium dostatočnosti má preto takúto podobu: Premisy poskytujú dostatočné zdôvodnenie záveru, ak sú pravdivé, a záver z nich vyplýva buď s logickou nevyhnutnosťou, alebo s dostatočnou mierou pravdepodobnosti.

         

          Na základe uvedených princípov ideálneho argumentu môžeme odvodiť postupy, ktoré by sa mali v snahe o dobrú argumentáciu dodržiavať:

1. Uistite sa, že tvrdenia v argumente si navzájom neodporujú. Uvažujte, či nie je možné z jedného z tvrdení argumentu odvodiť také, ktoré by protirečilo buď jednej z premís, alebo záveru. Ak takéto tvrdenie argument obsahuje, musíte ho nahradiť iným.
2. Uistite sa, aby rozdiel medzi premisami a záverom bol vecný, nie verbálny. Ak vecný rozdiel absentuje, argument je triviálny, keďže záver je už obsahovo prítomný v premisách. 
3. Zbavte argument akýchkoľvek irelevantných premís. Ak obsahuje irelevantnú premisu, ktorá však niečo dokresľuje, vysvetľuje, radšej ju odstráňte a prípadne sformulujte do podoby nového argumentu, ktorý bude odôvodňovať jednu z premís pôvodného argumentu (Damer, 2009, s. 40). 
4. Ak je to možné, kontroverzné tvrdenia argumentu nahraďte menej kontroverznými. Zjemnite niektoré formulácie, napr. zmeňte podmet vety zo „Všetci ľudia ...“ na „Niektorí ľudia ...“ (Damer, 2009, s. 41). Prijateľnosť takto modifikovanej vety bude oveľa vyššia ako pôvodnej, keďže je ju ťažšie vyvrátiť a ľahšie potvrdiť v porovnaní s tvrdeniami typu „Všetci ľudia ...“. 
5. Uistite sa, že premisy vášho argumentu sú pravdivé (resp. prijateľné) a že argument je buď deduktívne platný, alebo má takú induktívnu silu, že jeho premisy poskytujú dostatočný dôvod na akceptáciu záveru.

Damer, T. E. (2009): Attacking Faulty Reasoning. A Practical Guide to Fallacy-Free Arguments. Wadsworth: Cengage Learning, 6th Edition.