Rekonštrukcia argumentu
Argumenty obsiahnuté v texte musíme neraz komplikovane identifikovať a rekonštruovať. Stáva sa, že jeden a ten istý text, pritom môže ísť len o niekoľko odsekov, ponúka viacero argumentov a je len na čitateľovi, ktorý si vyberie a spracuje. Postup rekonštrukcie prebieha v troch základných krokoch (Bowell – Kemp, 2002, s. 119):
- Odstránenie tých odsekov, viet alebo ich častí, ktoré nie sú z pohľadu zdôvodnenia relevantné.
- Identifikácia záveru.
- Identifikácia premís.
V bežných komunikačných situáciách sa stáva, že podstatné skutočnosti nie sú priamo uvedené. Je to najmä vtedy, ak sú zúčastneným stranám dobre známe alebo ak sú z už povedaného zrejmé. Ak niekto tvrdí, že len rozumní ľudia sa pravidelne zúčastňujú hlasovaní v parlamentných voľbách a zároveň, že osoba X pravidelne hlasuje, potom chcel hovorca povedať, že osoba X je rozumná, hoci to nemusel priamo uviesť. Z predchádzajúcich dvoch tvrdení je táto skutočnosť zrejmá a v tomto zmysle by sme mohli hovoriť o zamlčanom závere:
(A1) 1. Len rozumní ľudia sa pravidelne zúčastňujú hlasovaní v parlamentných voľbách.
2. X sa pravidelne zúčastňuje hlasovaní v parlamentných voľbách.
Preto:
3. X je rozumným človekom (zamlčaný záver).
Oveľa častejšie sa však zamlčiavajú premisy:
(A2) 1. Úroky na hypotékach rastú.
Preto:
2. Ceny nehnuteľností klesnú.
Tento argument nie je logicky platný, lebo z jedného jednoduchého výroku nemôže logicky vyplývať obsahovo odlišný jednoduchý výrok. No môže jestvovať všeobecné pravidlo alebo zákonitosť, ktoré tieto dve odlišné skutočnosti dávajú do zaujímavého vzťahu:
(A3) 1. Ak úroky na hypotékach rastú, ceny nehnuteľností klesnú.
2. Úroky na hypotékach rastú.
Preto:
3. Ceny nehnuteľností klesnú.
Výrok 1 v (A3) vyjadruje takéto všeobecné pravidlo alebo zákonitosť a vďaka nemu sa pôvodne neplatný argument stal logicky platným. V komunikačnej praxi môže byť zamlčiavanie alebo predpokladanie niektorých podstatných skutočností argumentačne neškodné, ak ide napr. o obecenstvo alebo čitateľov, ktorým sú tieto skutočnosti dostatočne známe.
V procese rekonštrukcie argumentu by sme mali zvážiť aj vylúčenie emotívne zafarbených slov a slovných spojení, ktorých funkciou je apelovať na naše pocity a emócie. Prežívanie pocitov a emócií je subjektívne, čím sa interpretácia výrokov s ich výskytom stáva nejednoznačnou.
Bowell, T. – Kemp, G. (2002): Critical Thinking: A Concise Guide. London: Routledge.