štruktúra argumentov

1. Rekonštruujte jednotlivé argumenty (§ 1.5.), určite štruktúru argumentov, načrtnite príslušné diagramy a explicitne sformulujte tézu v nasledujúcom príklade:

Mal teda pravdu minister Plavčan, ktorý na minuloročné testovanie piatakov nevyčlenil financie? Alebo mala pravdu ministerka Lubyová, ktorá po nástupe do funkcie potrebné financie [...] pridelila? Ako hlavný argument pre plošné testovanie sa uvádza možnosť porovnania výsledkov testovania piatakov a deviatakov, ktoré by poskytovalo akúsi informáciu o kvalite jednotlivých škôl. Ak by porovnanie výsledkov vstupných a výstupných testov poskytovalo spoľahlivú metódu merania kvality škôl, išlo by naozaj o pádny argument. Lenže spoľahlivosť tejto metódy je diskutabilná. Vlado Burjan z firmy Exam, ktorá sa testovaním dlhodobo zaoberá, napríklad tvrdí, že nepozná ani jednu takúto metódu (vrátane tých, ktoré sa používajú v zahraničí), proti ktorej by sa nedali vzniesť zásadné výhrady. Zo silného argumentu sa tak stáva argument o poznanie slabší.

Dá sa teda na obranu plošného testovania piatakov povedať ešte niečo ako-tak presvedčivé? Dá, a to minimálne dve veci. Prvou sú takzvané výsledkové listy, ktoré dostane každá škola a v ktorých sú uvedené priemerné úspešnosti v riešení jednotlivých úloh na príslušnej škole a na celonárodnej úrovni. Z porovnania týchto výsledkov môžu dostať školy užitočnú informáciu o tom, kde ich žiaci zaostávajú viac a kde menej, a v budúcnosti tomu prispôsobiť formy a ciele vyučovania. Druhou užitočnou vlastnosťou celoplošného testovania sú samotné testové otázky. Tie sú, našťastie, vybrané rozumne a poskytujú školám aj žiakom dobrú predstavu o tom, čo by malo byť cieľom vzdelávania v testovaných predmetoch.“ (Úryvok z: Mojžiš, M. (2018): Smutný obraz Testovania 5. In: .týždeň, roč. XV, 2018, č. 5, s. 22 – 23)

2. Zostavte argumentáciu (ako zástanca/odporca) tézy: „Spoplatnenie vysokých škôl prinesie zvýšenie kvality vzdelania.“ v takejto štruktúre argumentov: