Vo svojej argumentácii sa dopúšťame chyby zbožného želania vtedy, keď naše želanie, aby niečo bolo pravdivé, považujeme za dôvod v prospech záveru, že to je pravdivé. Samozrejme, rovnakej chyby sa dopúšťame aj vtedy, keď naše želanie, aby niečo nebolo pravdivé, považujeme za dôvod v prospech záveru, že to nie je pravdivé. V skutočnosti naše želania nemajú žiadny vplyv na to, či je niečo pravdivé alebo nepravdivé. Ak sa teda na naše želania v nejakom argumente odvolávame, náš argument trpí chybou irelevantnosti (t. j. porušuje princíp relevantnosti).

Z uvedeného opisu sa môže zdať, že zbožné želania sa budú vyskytovať zriedkavo. Ich výskyt je však prekvapujúco častý, najmä ak sú v stávke náboženské či politické presvedčenia alebo určitý svetonázor. Niektorí autori preto navrhovali, aby sme chybu zbožného želania považovali za zlyhanie našich presvedčení či dokonca náboženskej viery (Damer, 2009, s. 147). Tieto návrhy si zaslúžia pozornosť, najmä ak vezmeme do úvahy pretrvávajúce rady typu „Ak budeš veriť, že sa stane to, čo si veľmi želáš, tak sa to stane.“.

Naším zámerom nie je odsudzovať žiadne presvedčenie, želanie alebo vierovyznanie. Chceme len upozorniť na to, že nech sú už naše presvedčenia akokoľvek silné, ich intenzita nie je dobrým dôvodom v prospech pravdivosti toho, o čom sme presvedčení. Pre lepšie pochopenie sa pokúsme vcítiť do situácie, keď záhadne zmizne náš najbližší milovaný človek a už niekoľko rokov nemáme o ňom žiadne správy. Zrejme by sme si z celého srdca úprimne želali, aby bol živý, a nakoniec by sme azda aj uverili, že živý je. Išlo by však len o naše zbožné želanie, pretože hoci je možné, že nezvestný človek je stále živý, naše želanie, aby tomu tak bolo, nie je dobrým dôvodom na prijatie záveru, že tomu tak je.

 

Damer, T. E. (2009): Attacking Faulty Reasoning. A Practical Guide to Fallacy-Free Arguments. Wadsworth: Cengage Learning, 6th Edition.