Vyvodenie príčiny z následnosti

Tejto argumentačnej chyby sa dopúšťame vtedy, keď z toho, že určitá udalosť B časovo nasledovala po udalosti A, vyvodzujeme, že B bola udalosťou A zapríčinená. O falošný argument ide preto, lebo časová následnosť výskytu udalosti B po udalosti A nie je dostatočným dôvodom na to, aby sme uzatvárali, že A je príčinou B. Latinské slová post hoc v anglickom názve tohto falošného argumentu (post hoc fallacy) sú vyňaté z vety, ktorá výstižne zhŕňa chybný úsudok „Post hoc ergo propter hoc.“ (Damer, 2009, s. 180), čo sa dá preložiť pomocou vety „Po tom, takže kvôli tomu.“, podľa ktorej je to, že sa B vyskytuje časovo po A, dobrým dôvodom na vyvodenie záveru, že B sa vyskytlo kvôli A, čiže záveru, že A je príčinou B.

Vyvodzovanie príčinnosti z následnosti je rozšírenou argumentačnou chybou. Na ilustráciu si predstavme zanieteného podporovateľa protiimigrantskej politiky Joža, ktorý svoj názor, aby mali utečenci zákaz vstupu do jeho krajiny, zdôvodňuje štatistickým prieskumom, podľa ktorého sa po príchode utečencov do krajiny zvýšila miera kriminality. Problém tu nepredstavuje prieskum, na ktorý sa Jožo odvoláva, ale jeho argument, že daný prieskum svedčí o príčinnej súvislosti medzi príchodom utečencov a nárastom kriminality. Jožov argument je zavádzajúci, pretože fakt, že po príchode utečencov narástla v krajine kriminalita, nie je postačujúcim dôvodom na vyvodenie záveru, že utečenci sú príčinou jej nárastu. Taký argument porušuje princíp dostatočnosti.

Damer, T. E. (2009): Attacking Faulty Reasoning. A Practical Guide to Fallacy-Free Arguments. Wadsworth: Cengage Learning, 6th Edition.