Správne utvorená dilema obsahuje disjunktívnu premisu, ktorá pomocou logickej spojky disjunkcie, čiže spojky „alebo“, vyjadruje vzájomne sa vylučujúce alternatívy, z ktorých je jedna pravdivá a druhá nepravdivá. Práve preto ide o dilemu. Príkladom takej premisy môže byť výrok „Buď Veroniku požiadam o ruku, alebo ju o ruku nepožiadam.“. Keď sa niekto rozhoduje, ktorú z možností má zvoliť, nestojí ešte pred dilemou. Dileme čelí až vtedy, keď majú obe možnosti rovnako neprijateľné dôsledky.

Pre nás je však teraz podstatné, aby sme si všimli, že v disjunktívnej premise sú vzájomne sa vylučujúce možnosti vyjadrené pomocou kontradiktorických  výrokov. Výrok „Nepožiadam Veroniku o ruku.“ je negáciou výroku „Požiadam Veroniku o ruku.“, čo zaručuje, že sa navzájom vylučujú, pričom jeden z nich je pravdivý a druhý nepravdivý. Výroky sa však môžu navzájom vylučovať a súčasne byť oba nepravdivé. V takom prípade nejde o kontradiktorické, ale o kontrárne  výroky. Napríklad výrok „Veronika prijala moju ponuku na sobáš.“ je nezlučiteľný s výrokom „Nepoznám žiadnu Veroniku.“, avšak obidva výroky môžu byť nepravdivé. Tak je tomu napríklad vtedy, keď poznám Veroniku, ktorá neprijala moju ponuku na sobáš.

Dilemy, ktoré vo svojich disjunktívnych premisách vyjadrujú vzájomne sa vylučujúce možnosti pomocou kontrárnych výrokov, porušujú princíp prijateľnosti, čiže sú falošné. Ich disjunktívne premisy sú neprijateľné, pretože vzbudzujú chybný dojem, že aspoň jedna z možností musí byť správna, čo však nie je pravda. Príkladom môže byť výrok „Buď si s nami, alebo si proti nám.“, ktorý budí dojem, že tretia možnosť neexistuje. Tí, ktorí sa zatiaľ nerozhodli, alebo nemajú na danú vec názor, nie sú s nami ani proti nám. Preto to najlepšie, čo môžeme urobiť, keď čelíme voľbe jednej z dvoch nepriaznivých možností, je pokúsiť sa nájsť možnosť tretiu. Ak sa nám to nedarí, je možné, že dilema je utvorená správne.