Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Fackovací panák

Fackovacích panákov si často vytvárame, keď sa pokúšame kritizovať názory iných osôb. Ide o chybu, keď prekrúcame kritizovaný názor alebo argument, aby sme ho dokázali ľahšie odmietnuť. Ak sa nám však aj podarí ukázať, že takto skreslený názor či argument je nesprávny, neznamená to ešte, že je nesprávna aj jeho pôvodná verzia. V takom prípade je naša kritika irelevantná, pretože nemá žiadny vplyv na skutočný názor alebo argument, ktorý sme – či už zámerne, alebo nevedome – skomolili. Podobá sa to na situáciu, keď si svoj hnev, ktorý máte na konkrétnu osobu, vybijete nie na danej osobe, ale na fackovacom panákovi. V tom prípade sa aspoň nikomu nič nestane a vám sa uľaví. Ak však fackovacích panákov vytvárate pomocou argumentov, šírite falošný dojem, že vaše argumenty sa týkajú osoby, ktorú by ste chceli kritizovať, čo však nie je pravda, pretože vaše argumenty porušujú princíp relevantnosti.

Podmienky, za ktorých je kritika nejakého názoru alebo argumentu relevantná, nie sú vecou ľubovôle. Ak sa vám nepáči nejaký názor, tak ukážte, v čom a prečo je nepravdivý. To sa dá urobiť rôzne: môžete ho konfrontovať s protipríkladom alebo z neho vyvodiť neprijateľné dôsledky. Ak ale daný názor skomolíte a následne ukážete, že takto skomolený názor je neudržateľný, tak sa vaša kritika netýka pôvodného názoru. Výsledkom bude len neporozumenie názorom iných ľudí.

Ak sa vám nepáči nejaký argument, tak ukážte, v čom a prečo je nesprávny. To sa dá takisto urobiť rôzne: môžete ho opäť konfrontovať s protipríkladom alebo ukázať, že ide o falošný argument, ktorý trpí niektorou z nespočetného množstva argumentačných chýb. Kľúčové však je, aby ste sa pritom nedopustili chyby vytvorenia fackovacieho panáka, teda, aby ste pôvodný argument neprekrútili. Ak ho prekrútite a následne ukážete, že je (napríklad) založený na nepravdivých premisách, tak vaša kritika nebude mať žiadny vplyv na pôvodný argument a výsledkom bude opäť neporozumenie.

Vytváranie fackovacích panákov má okrem šírenia neporozumenia aj ďalší neblahý následok. Je ním svojvoľné očierňovanie druhých ľudí, ktoré škodí bez ohľadu na to, či je zámerné alebo nevedomé. Každé negatívne prekrútenie názoru alebo argumentu určitej osoby vrhá totiž na ňu zlé svetlo. Tragédia spočíva v tom, že kritizovaná osoba nemá nič spoločné s prekrúteným názorom alebo argumentom, ktorý je jej chybne pripisovaný. Hoci si to teda mnohí neuvedomujú, vytváraním fackovacieho panáka usvedčujú v skutočnosti samých seba z neschopnosti férovej a vecnej kritiky. Tá sa totiž riadi pravidlom: „Ak chcete, aby vaša kritika za niečo stála, vždy sa snažte čo najviac vyjasniť a zosilniť protivníkovu pozíciu, a to skôr, ako ju začnete kritizovať“ (Popper, 1997, s. 280 – 281, pozn.*5).

Príkladov, keď namiesto vecnej kritiky názorov určitej osoby útočíme na účelovo vytvoreného fackovacieho panáka, je neúrekom. Také útoky sú niekedy zákerné a vopred premyslené, no inokedy neprezrádzajú ani tak zámer, ako skôr nepochopenie. Predstavte si napríklad Joža, ktorý obhajuje uzákonenie dobrovoľnej eutanázie, čiže je presvedčený, že nevyliečiteľne chorý pacient by mal mať zákonom garantované právo zvoliť si ukončenie života, ak mu jeho utrpenie výrazne znižuje kvalitu života a ak sa lekári zhodnú, že psychický stav pacienta je dostatočný na to, aby sa rozhodoval racionálne. Jano len neveriacky pokrúti hlavou a povie: „Ako môžeš súhlasiť s tým, aby mali lekári právo ukončiť život človeka, keď sa zhodnú, že už nie je hodný žitia? Takú moc nad životmi iných by nemal mať nikto a lekári by nemali zabíjať pacientov!“ (Bowell – Kemp, 2002, s. 144). Či si to už Jano uvedomuje, alebo nie, Jožov názor prekrútil do takej miery, že by ho mohol obhajovať len blázon.

 

Bowell, T. & Kemp, G. (2002): Critical Thinking: A Concise Guide. London: Routledge.

Popper, K. R. (1997): Logika vědeckého bádání. Praha: Oikoymenh. Preklad Jiří Fiala.