Chyba potvrdenia konzekventu
Falošný argument, ktorý trpí chybou potvrdenia konzekventu, má túto štruktúru:
(PK) 1. Ak A, tak B.
2. Je pravda, že B.
Preto:
3. Je pravda, že A.
Argumenty, ktoré napĺňajú štruktúru (PK) nejakým obsahom, sú chybné, pretože sa v nich nesprávne predpokladá (rovnako ako v prípade chyby popierania antecedentu), že A je nevyhnutnou podmienkou pre B, teda, že bez splnenia podmienky A nemôže platiť B. V dôsledku tohto predpokladu sa z toho, že platí B, chybne odvodzuje splnenie podmienky A. Avšak podmienka A splnená byť nemusí, pretože implikácia „Ak A, tak B.“ môže byť pravdivá aj vtedy, keď platí B a súčasne nie je splnená podmienka A. Argumenty so štruktúrou (PK) preto porušujú princíp štruktúry.
Predstavme si znovu Jana, ktorému stúpla sláva z nadobudnutej múdrosti do hlavy, a preto uvažuje takto:
(A1) 1. Ak som filozof, tak som múdry.
2. Som múdry.
Preto:
3. Som filozof.
Či si to už Jano uvedomuje, alebo nie, svojím argumentom (A1) sa kompromituje: keby bol múdry, nedospel by k záveru, že je filozof, pretože tento záver nevyplýva z premís 1 a 2. Ako to však Janovi citlivo, no pritom účinne vysvetliť? Stačí, keď do štruktúry (PK) dosadíme taký obsah, vďaka ktorému mu bude chyba potvrdenia konzekventu biť do očí. Napríklad:
(A2) 1. Ak som muž, tak som človek.
2. Je pravda, že som človek.
Preto:
3. Je pravda, že som muž.
Predstavme si, že argument (A2) vysloví znovu Hana, ktorá prichádza Janovi na pomoc. Jano uzná pravdivosť obidvoch premís, no pri závere sa zháči – Hana je predsa žena! V tomto okamihu je na najlepšej ceste pochopiť, prečo ide o falošný argument. Ak by bol argument (A2) deduktívne platný, jeho záver by musel byť pravdivý. Keďže však jeho záver nie je pravdivý, nemôže byť deduktívne platný, čiže jeho záver nevyplýva z jeho premís. (A2) má však rovnakú štruktúru ako (A1). Preto je aj (A1) falošným argumentom.