Chyba popierania antecedentu

Medzi bežné argumentačné chyby patrí snaha na niekoho zapôsobiť argumentom, ktorý sa tvári ako deduktívne platný, no fakticky takým nie je. V takom prípade môže naše úsilie o deduktívne platné usudzovanie zlyhávať na rôznych chybách. Jednou z najčastejších chýb je popieranie antecedentu, čiže vety, ktorou je vyjadrená podmienka v implikácii.

Implikácia je, voľne povedané, podmienková veta vytvorená pomocou slov „ak, tak“. Časť vety, ktorá nasleduje po slove „ak“, sa nazýva antecedent. Druhá časť vety nasledujúca po slove „tak“ sa nazýva konzekvent. Falošný argument, ktorý sa dopúšťa chyby popierania antecedentu, má túto štruktúru:

        (PA)    1. Ak A, tak B.

                   2. Nie je pravda, že A.

                        Preto:

                   3. Nie je pravda, že B.

Argumenty, ktoré napĺňajú štruktúru (PA) nejakým obsahom, sú chybné, pretože sa v nich nesprávne predpokladá, že A je nevyhnutnou podmienkou pre B, teda, že bez splnenia podmienky A nemôže platiť B. V skutočnosti, implikácia „Ak A, tak B.“ môže byť pravdivá aj vtedy, keď nie je splnená podmienka A. Argumenty so štruktúrou (PA) preto porušujú princíp štruktúry.

Predstavme si napríklad Jana, ktorý uvažuje:

         (A1)  1. Keby som bol filozof, bol by som múdry.

                   2. Lenže ja nie som filozof.

                        Preto:

                   3. Nie som múdry.

Pre začiatočníka môže byť spočiatku problém ukázať Janovi, že uvažuje chybne, len čo je však odhalená štruktúra falošného argumentu, dá sa ľahko pochopiť, v čom spočíva chyba. Stačí, keď do štruktúry (PA) dosadíme taký obsah, vďaka ktorému bude chyba popierania antecedentu biť do očí. Napríklad:

         (A2)  1. Ak som muž, tak som človek.

                   2. Nie je pravda, že som muž.

                        Preto:

                   3. Nie je pravda, že som človek.

Predpokladajme, že argument (A2) by predostrela Hana (ktorá sa cíti byť ženou) Janovi, ktorý si pomocou argumentu (A1) zúfa nad tým, že nie je múdry. Ak Jano uzná, že človekom môže byť aj niekto iný ako muž, tak je na najlepšej ceste pochopiť, že múdry môže byť aj niekto iný ako filozof. Vďaka Haninmu absurdnému argumentu (A2) môže Jano pochopiť, že jeho vlastný argument (A1) je chybný. V konečnom dôsledku môže teda zmúdrieť, najmä ak sa naučí odhaľovať argumentačné chyby s rovnakou štruktúrou.